Stránka pre všetkých malých aj veľkých, čo majú radi koníky a rozprávky na túto tému.
Lanex
bol malý koník. Meno dostal podľa svojej dlhej ofiny, ktorá siahala až po jeho
krásne modré očká.
Jeho maminka mu zavčas rána povedala: ”Lanex, choď ku gazdovi a popros ho, aby
nám dal napiť čerstvej vody.“
Lanex si poskočil a poslúchol mamičku. Cestou stretol mačku Cvičku, ktorá sa mu
len posmievala, že akú to má on ofinu a čo si dovoľuje takto chodiť.
No náš milý Lanex si ju nevšímal, pokračoval pekne k domčeku, kde býval gazda.
Stretol cestou psa Hookyho, ktorý mu povedal, že nech sa gazdovi prihovorí aj
zaňho, lebo aj on nemá čerstvú vodu. Lanex ochotne prikývol.
"Takže", opakoval si v duchu Lanex "musím sa prihovoriť za
Hookyho, mňa a maminku, lebo nemáme vodu a .... pani kačka ani vy nemáte
vodu?"
"Nie, Lanex, gazda dnes odišiel na farmársku súťaž o najkrajšiu tekvicu
roka, ale večer by sa mal vrátiť", dodala pani kačka.
Lanex sa vrátil a povedal mamičke a Hookymu
o súťaži. "Čo nám zvieratám zostáva? Musíme počkať a práve dnes je taká
horúčava, že by to neprežila hádam ani ťava“, zabrechal Hooky.
"Nebojte sa, pôjdem po vodu sám!” zvolal Lanex.
"Dobre!", zaštekal Hooky.
"Nie! Nie! A Nie!!!!!", ohradila sa Lanexová maminka, "čo si sa
zbláznil?!"
"Ale bez vody neprežijeme a ani kačky nemajú kde plávať. Ovce, Hooky,
Cvička, kravy, sliepky...nemáme čo piť ...."
"No tak dobre, ale nech si do hodinky
tu...."
"Áno, mami," kričal Lanex, ktorý bol už ďaleko od stajne. "Takže
pôjdem cez les, potom cez lúku a prídem na čistinku, kde bude studňa.",
hovoril si Lanex pre seba.
Keď bol Lanex v lese obkľúčili ho vlci.
"Ahoj, malá chutná večera. Pozrite, aký je chutný."
"A-A-Ale ja nie som žiadna večera!! idem po vodu, zachrániť zvieratá z
farmy. Gazda odišiel a u nás je taká horúčava, že by to ani ťava
nevydržala."
"Pomôžeme mu?", ozvalo sa kdesi vzadu z kopy vlkov.
"Kto?!!"
"Ja!" zvolal malý chlpatý vlk, ktorý stál úplne vzadu.
"Dobre teda, pomôžeme ti, po lúku ťa odprevadíme, ale potom ku čistinke
pôjdeš sám," zavelil hlavný vlk.
Keď už boli uprostred lúky, hlavný vlk zvolal: "Tak, Lanex, už musíš ísť
sám, aj tak sme išli veľmi ďaleko od nášho domova".
"Ďakujem, ďakujem a ďakujem, pán vlk, veľmi ste mi pomohli a aj mojim
priateľom.... Dovidenia". A tak sa Lanex pobral smerom na čistinku, ktorú
videl pred sebou.
Na čistinke bola krásna studňa s vodou. Lanex nabral do vedra vodu, no zrazu si
všimol, že už končí deň a začalo sa stmievať. Lanex sa začal báť a tak sa
pustil cvalom domov.
Gazda so svojimi zvieratami začali medzitým
Lanexa hľadať. Všetci sa o neho báli, ale museli sa vrátiť , lebo už bola noc a
nevideli ani na krok.
Ako tak Lanex blúdil lesom, znova narazil na vlčiu svorku a znova ich poprosil
o pomoc.
"Lanex, je mi ľúto, ale moja svorka ide na lov, ak chceš pomôcť musíš
počkať do zajtra, dnes nemôžeme", odvetil hlavný vlk.
"Nevadí", povedal smutným hlasom Lanex. "Ja nejako cestu
nájdem…"
"Lanex, choď rovno a stretneš sovu, ktorá ti pomôže nájsť cestu,"
povedal hlavný vlk a zmizol v tmavom lese.
Na mieste o ktorom hovoril vlk, našiel Lanex sovu a poprosil ju o pomoc. Sova
Lanexovi ochotne
ukázala cestu a ten sa radostne pustil po správnej ceste domov.
Keď Lanex prišiel domov s vodou, ktorú už ani nepotrebovali, každý sa mu veľmi
potešil.
"Lanex! Toto mi už nerob, vieš ako som sa o teba bála?!", povedala
Lanexova maminka.
"Prepáč mami, ale našiel som si nových priateľov, ktorí mi pomohli, keď
som nevedel čo mám robiť, aj keď ma skoro zjedli, boli priateľskí..."
Lanex vyrozprával všetkým svoj príbeh , no aj keď to bolo veľké dobrodružstvo
bol veľmi rád že je doma pri svojej maminke.